O muzikoterapii...
Hudba a zvuk sú teda vibrácie, ktoré nepočujeme len uchom, ale vníma ich každá bunka nášho tela.
Liečba hudbou nie je len trendom posledných rokov, jej korene siahajú ďaleko do minulosti. Už Aristoteles opisuje hojivé účinky hudby. Táto myšlienka fascinuje vedcov, filozofov, lekárov. Súčasná veda už dokáže proces hudobného vnímania vysvetliť, dokonca aj usmerniť vhodnosť hudby pri liečbe.
Sluch je prvý zmysel, ktorý sa v človeku rodí a posledný, ktorý umiera.
Náš organizmus dokáže odpovedať na hudobné podnety celou sériou prejavov. Vibrácie hudby prenikajú do každej bunky nášho tela a pomáhajú jej pri riešení celej škály somatických aj psychických problémov.
Blahodarne pôsobí na nervy, dušu i telo. Pomáha ako podporná liečba pri liečbe rôznych chorôb.
Muzikoterapia sa zakladá na poznaní, že všetko na tomto svete vydáva určité vibrácie. A každá vibrácia má svoj zvuk. Niektoré zvuky počujeme, iné zasa nie. Ľudské ucho dokáže zachytiť vibrácie na frekvenciách 20 - 22 000 Hz. Zvieratá vnímajú rezonancie inak.
Hudbu nevnímame iba sluchom, jednotlivé vibrácie pozitívne pôsobia aj na naše vnútorné orgány, na žľazy s vnútorným vylučovaním, na mozgové centrá, ktoré produkujú viac endorfínu - hormónu šťastia a znásobujú nám tak dobrý životný pocit.
Relaxácia hudbou je jedna z najúspešnejších metód liečenia stresu, rôznych psychických a psychosomatických porúch.
Muzikoterapia pomáha aj zdravým ľuďom, ktorí hľadajú kompenzáciu jednostranného života vo svojom povolaní.
Pohybové aktivity pri hudbe podporujú a rozvíjajú rozsah pohybov, senzomotorickú koordináciu, svalovú silu, vytrvalosť, dýchanie, svalovú relaxáciu a kreatívne vyjadrovanie sa pohybom.
Aktívna a pasívna muzikoterapia
Aktívna muzikoterapia
Medzi aktívne spôsoby patrí spievanie – hlasivky sú totiž dokonalým liečebným prostriedkom, veľmi účinne pôsobia pri liečbe rečových porúch. Pri speve sa prehlbuje dýchanie, zlepšuje sa okysličenie krvi, osviežujú sa pľúca. Plný a hlasný spev rozochveje všetky dutiny v tele a človeka vnútorne "masíruje".
Aj aktívna hra na hudobných nástrojoch sa využíva na rozvoj jemnej motoriky u pacientov, ktorí majú problémy so sebaovládaním, s pohybovými poruchami a je vhodná pre osoby s problémovým správaním. Do tejto skupiny patrí aj rytmický pohyb, ktorý zlepšuje pohyblivosť kĺbov, koordináciu pohybov, rovnováhu, správne držanie tela a pomáha aj pri relaxácii svalov. Pozitívne pôsobí aj na zvyšovanie motivácie a dodáva radosť z výkonu.
Pasívna muzikoterapia
Najširšie využitie muzikoterapie má pasívny spôsob – počúvanie hudby. Tóny v určitej melódii stimulujú vegetatívne prejavy organizmu. Hudbou vchádza do tela energia, ktorá ovplyvňuje celý nervový systém. Keďže rytmus hudby je blízky rytmu srdca a srdcovému tepu, pri relaxačnej hudbe dochádza k poklesu tlaku v cievach a k upokojeniu.
Pocity, ktoré v nás hudba vyvoláva, sú jedinečné. A hoci vedci zistili, že skladby v niektorej tónine pôsobia na ľudskú psychiku konkrétne.
- A-dur vyvoláva pokoj a lásku
- B-dur veľkorysosť
- C-dur evokuje pocit nevinnosti
- G-dur zasa idylickosť
- H-dur prebúdza vášeň
Neznamená to, že u každého sa pri počutí tej istej skladby spustí rovnaký emocionálny proces.
Ľudská schopnosť vnímať a prežívať hudbu je skutočne jedinečná.
Do muzikoterapie zaraďujeme vnímanie aj iných zvukov, ako sú:
- Nahrávky prírodných zvukov – šum mora, hlasy z oceánu, zvuky prírody, vtáčí džavot, atď...
- Pôvodná etnická hudba...
- Netradičné hudobné nástroje: tibetská misa, tibetské činely, zvukovo vybračné ladičky, etnické bubny a ďalšie iné...
Ktorá hudba je všeobecne liečivá?
Predovšetkým tá, ktorá sa nám páči, ktorá v organizme podporuje vznik vĺn alfa a theta v mozgu a rovnováhu oboch hemisfér.
V praktických aplikáciách sa využíva mohutný účinok mnohých klasických hudobných diel.
- pri depresii: W. A. Mozart
- proti nespavosti: J. S. Bach
- pri strese: F. Chopin
- pri napätí: J. Strauss
- pri únave: M. Ravel
Mozartov efekt
Rakúsky hudobný génius, zdá sa, zanechal tomuto svetu omnoho viac, ako iba príťažlivé skladby. Jeho hudba dlhé desaťročia podlieha skúmaniu a v roku 1995 sa v súvislosti s ňou oficiálne začalo hovoriť o Mozartovom efekte. Vtedy totiž vedci z Kalifornie objavili, že poslucháči Mozarta si pri IQ testoch viedli omnoho lepšie ako tí, čo počúvali iný druh muziky. Nejde pritom o hociktorú skladbu. Výrazne pozitívne účinky na stimuláciu mozgu, zvyšovanie IQ a nárast kreativity má skladba Sonáta pre dve piána, K 448.
V ostatnej dobe sú k dispozícii diela komponované špeciálne za účelom liečebným, pričom sa používa celý register frekvencií nielen prahových, ale i podprahových.
Solfeggio frekvencie
Využívajú sa na urýchlenie hojenia, či už povrchových rán, alebo poškodení vnútorných orgánov, či ako pomocná terapia pri operáciách. Pripisujú sa im však aj iné, priam zázračné účinky. Frekvencie sú trochu tajuplné, keďže sa vyskytujú nielen v gregoriánskych choráloch ale aj v starších Sanskritských kirtanoch a mantrách.
Ide o deväť čistých tónov:
DO - 396 Hz
RE - 417 Hz
MI - 528 Hz
FA - 639 Hz
SOL - 741 Hz
LA - 852 Hz
963 Hz, 174 Hz, 285 Hz
Každá frekvencia má pritom iný účinok. Napríklad známa 528 Hz má schopnosť liečiť a opravovať DNA v tele. „Je to frekvencia kmitočtu DNA a je používaná aj pri biochemických procesoch. 528 cyklov za sekundu je doslova jadrom tvorivých frekvencií prírody, " vysvetlil í lekársky výskumník Dr. Leonard G. Horowitz.
174Hz – Anestetikum, odstraňuje bolesť fyzickú aj duševnú, dáva orgánom pocit bezpečia a motivuje ich k čo najlepšej činnosti.
285Hz – Lieči rany, popáleniny, poškodené tkanivo do pôvodnej podoby.
396Hz – Dáva oslobodzujúci pocit od viny a strachu, napomáha dosiahnutiu cieľov, umožňuje prebudenie a návrat k realite.
417Hz – Uľahčuje zmeny, môže zmeniť odcudzenie človeka od Boha a návrat na správnu cestu. Čistí traumatické zážitky a vymaže deštruktívne vplyvy minulých udalostí. Odstraňuje obmedzujúce pocity, podporuje DNA, dodáva energiu.
432Hz- Kmitočet 432 Hz je takisto známy ako „Verdiho A“ – hudba ladená na túto frekvenciu má liečivú energiu. Táto informácia bola známa už v devätnástom storočí, keď rakúsky filozof a ezoterik Rudolf Steiner varoval, že ladenie hudby do negatívnych frekvencií (440 Hz) môže človeku vyvolávať chamtivosť či negatívne sociálne správanie. Steiner nazval ladenie na 432 Hz „Kristovým vedomím stúpajúcej energie“ a „tónom slnečnej energie archanjela Michaela v kolektívnom uvedomení“. Rovnako tvrdil, že takto ladená hudba je jasnejšia, čistejšia, pôsobí na naše uši ľahšie, a preto sa často používa pri meditáciách a rôznych relaxačných cvičeniach.
528Hz – Transformácia, zázraky, opravuje DNA do pôvodnej podoby. Frekvencia lásky. Zvyšuje energiu, tvorivosť, vnútorný kľud, privádza duchovné zážitky a osvietenie.
639Hz – Súdržnosť vzťahov, harmonizácia mozgu a spoločnosti. Podpora komunikácie bunky so svojim okolitým svetom. Komunikácia s paralelnými svetmi a duchovnými svetmi.
741Hz – Napomáha vyjadrovaniu, riešeniu, prebúdza intuíciu, spája s nelineárnym poznaním. Čistí bunky od toxínov a elektromagnetického žiarenia. Vedie k čistejšiemu a zdravšiemu životu.
852Hz – Prehlbuje intuíciu, napomáha návratu k duchovnému poriadku. Prebúdza lásku bez podmienok a akýkoľvek systém do pôvodného perfektného stavu. Je spojený so svetlom a duchom, umožňuje návrat k jednote.
963Hz – Posvätný akord, prebúdza DNA a aktivuje šišinku.
Harmonické spektrum
Liečivé sú aj samotné hudobné tóny, ktoré môžete pri ochoreniach aplikovať čisté, bez „riedenia“. Pokojne túto terapiu vyskúšajte, váš stav sa ňou zhoršiť nemože, iba zlepšiť. Každý z nich by mal ovplyvňovať niečo iné:
-
Tón C zlepšuje krvný obeh a je vynikajúci na problémy s črevami. Uľavuje či už pri zápche, alebo naopak hnačke.
-
Tón D sa osvedčil pri astme, alergiách aj bronchitíde.
-
Tón E pri poruchách trávenia a je vynikajúci aj na bolesť hlavy.
-
Tón F pomáha pri nespavosti a vysokom krvnom tlaku. Uvoľňuje nahromadený stres.
-
Tón G vynikajúco pôsobí pri horúčkach a bolestiach.
-
Tón H intenzívne podporuje činnosť imunitného systému.
Každý si musí sám na sebe overiť, ktorá hudba pôsobí na neho priaznivo a vedie k relaxácii.
Okrem toho pozitívne ovplyvňuje psychiku a uvoľňuje endorfíny - hormóny šťastia
Autor článku: Gabriela Mikulášová